PROSBA O VYTRVALOSŤ

            Bola Kvetná nedeľa v roku 1897. V pravoslávnom kňazskom seminári spieval pri liturgii Josiph Visarionovič Džugašvili. Nielen spevom a správaním na liturgii, ale aj v štúdiu a formácii patril k najlepším. V tomto mladom bohoslovcovi každý videl budúcu ozdobu Cirkvi. Nie je známe, prečo odišiel zo seminára a hľadal iný spôsob, ako sa zaradiť do života. Zmenil si meno na Stalin a všade šíril ateizmus, neveru, strach a likvidáciu každého, kto nekráčal podľa nasilu presadzovanej filozofie. Keď 12. októbra 1931 v Rio de Janeiro bola odhalená 45 m vysoká socha Krista Kráľa, on dal v Moskve vyhodiť do vzduchu Chrám Božského Vykupiteľa a Bohorodičky.

            „Aká nestála je povaha človeka!“ hovorí svätý Bernard. „,Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!’ A o pár dní ,Preč s ním! Ukrižuj ho!’ Ako rozdielne ho nazývajú raz Kráľom Izraela a skôr, ako by zvädli palmové ratolesti v ich rukách, volajú ,Nemáme kráľa, len cisára!’ Hľa, aký kontrast medzi zelenými ratolesťami a krížom, medzi kvetmi a tŕním! Toho, ktorému najskôr rozprestierali plášte na zem, teraz vyzliekajú z vlastných šiat a hádžu si o ne lós!“

            Sám človek tuší svoju slabosť. Častokrát je ako trstina zmietaná vetrom. Je schopný najlepšieho i najhoršieho. Jeden deň je v ňom kus nadšenia za Božiu vec. A na druhý deň, prekvapený sám sebou, objavuje temné zákutia vlastnej duše, ktoré ho vťahujú do postojov a skutkov úplne protirečiacim jeho ideálom.

Nikto z nás si nemôže byť istý sám sebou. Smieme len prosiť Boha o pevnú zakotvenosť v ňom.